Tak sa zdá, že momentálne nie je nič jednoduchšie, než vziať peňaženku, vybrať sa do najbližšieho možného obchodu a kúpiť si to, po čom nám srdce piští. Samozrejme, nepochybne treba brať do úvahy i disponibilný zostatok a rodinné nastavenie financií – teda to, čo si zo svojho príjmu môžeme dovoliť. V porovnaní s kedysi prebiehajúcou naturálnou smenou, kedy bolo potrebné najprv nájsť jedinca, ktorý bol ochotný Váš produkt kúpiť a mali ste šťastie, ak zrovna vyrábal to, čo ste potrebovali, je dnešný systém platenia hotovosťou až po debetné karty, jednoducho a skrátka nenahraditeľný. Zamýšľali ste sa však niekedy, aké konkrétne funkcie majú ceny, s ktorými sa dennodenne stretávame v obchodoch? Čo nám hovoria?
Systém cien a ich funkcie možno rozdeliť do 4 skupín. Hovoríme o funkciách informačných, motivačných, alokačných a distribučných. Každá oblasť do istej miery súvisí a nadväzuje na tú ďalšiu. Keď zbadáme cenu v obchode, je jasné, že nás o niečom informuje. Informuje nás o cene produktu a skladá sa z mnohých malých dielikov od ceny medziproduktov potrebných na výrobu finálneho produktu až po mzdu pracovníkov, ktorí na produkte pracovali. Informuje však nielen spotrebiteľa, ale i výrobcu. Akákoľvek vonkajšia zmena súvisiaca s výrobou produktu sa premietne do konečnej ceny. V prípade, že sa jedná o pozitívnu zmenu, táto dokáže motivovať výrobcu k väčšej výrobe.
Na strane výrobcu tiež nájdeme alokačnú funkciu ceny. Predstavme si situáciu, kedy truhlár uprednostňuje cédrové drevo na výrobu svojich produktov. Intenzívna ťažba však spôsobí to, že na trhu začne byť nedostatok tohto dreva. Ceny sa dvíhajú, truhlár je nútený zdvihnúť ceny tiež a badá, že dopyt po jeho produktoch klesá. Všimne si, že ľudia namiesto toho, aby kupovali drahý cédrový nábytok, uprednostňujú lacnejšiu variantu nábytku z orechového dreva. Truhlára to teda informuje a motivuje k tomu, aby alokoval (premiestnil) svoje výrobné zdroje.
A na záver, distribučná funkcia ceny má hlavnú pointu v ochote spotrebiteľov platiť. Produkty sa distribuujú (rozdelia) v takom pomere, v akom spotrebitelia ochotne otvárajú svoje peňaženky a platia.