Jedno známe príslovie vraví: „V zdravom tele zdravý duch.“ Človek, ktorý sa pravidelne hýbe a športuje neuveriteľným spôsobom pomáha svojmu zdraviu a svoju kondičku udržuje stále v skvelej forme. Čo však s ľuďmi, ktorí lásku k športu nemajú hlboko vpísanú v svojej DNA a akékoľvek pomyslenie na šport ich doslova desí?
Je celkom prirodzené, že každý vynikáme v niečom inom a to nás robí jedinečným. Práve takáto rôznorodosť zabezpečuje celkovú variabilitu ľudstva. Nemôžeme predsa každý obľubovať to isté, v takomto prípade by sme boli iba hlúpe ovce, ktoré nasledujú hlas väčšiny. Rovnako je to aj so športom. Slovensko je silná športová krajina a tak je pravdou, že nešportovci sú tu skôr minoritou. Predsa sa však nájdu. Ak poznáte niekoho takého v svojom okolí, v žiadnom prípade ho nediskriminujte. Čo však v prípade, že športovať sa nechce vašej polovičke či vášmu dieťaťu a vás to neskutočne zožiera?
Najhoršie riešenie je nátlak, ten k ničomu nepomôže. Vaša polovička má vlastný názor a keď na ňu budete tlačiť, nič sa tým nevyrieši. Namiesto radikálneho spôsobu sa jej snažte ukázať krásy športu. Diskutujte, argumentujte, urobte kompromisy a spolu sa nakoniec zhodnite, ktorý šport vyskúšate. Možností je v dnešnej dobe nekonečne veľa a nemusí sa hneď jednať o bežný volejbal alebo plávanie.
Diskutovať by ste mali aj so svojimi deťmi. Pýtajte sa, čo ich na športovaní odrádza, prípadne si spíšte zoznam kladných a záporných stránok konkrétnych športov. Verte nám, ak z vášho chalana nebude futbalista alebo hokejista, svet sa nezrúti. Čo tak skúsiť tenis alebo posilňovanie? Snažte sa ich k športu viesť tak, že im sám budete príkladom – vyskúšate si so svojimi deťmi aj športy mimo vašej komfortnej zóny. Nadmerný nátlak do športu by mohol spôsobiť postupnú nechuť ku športovaniu v dospelosti. Vcíťte sa do pocitov svojho dieťaťa a pokúste sa pochopiť, že vaše dieťa nemusí obľubovať rovnaké veci a aktivity ako vy.